Exkurzia do histórie urbariátu
Na základe podkladov z internetu spracoval:
Ing. Pavol Hanušin, člen pozemkového spoločenstva Urbariát, pozemkové spoločenstvo Hažlín. Košice,
18.02.2023
Dnes používaný výraz urbariát pochádza z latinského výrazu urbarium – mestská pozemková kniha. V súčasnosti týmto pojmom označujeme pozemkové podielové spoločenstvo vlastníkov lesných pozemkov, trvalých trávnatých pozemkov, rybníkov a jeho základy môžeme nájsť v tzv. urbároch. Urbárom sa nazývala kniha, do ktorej sa zapisoval súpis pôdy na panstve šľachtica.
Tereziánsky urbár bolo nariadenie Márie Terézie z roku 1767 upravujúce jednotne v celej krajine vzťahy medzi zemepánmi a ich poddanými. Základnou črtou tereziánskej urbariálnej reformy bol úmysel uviesť dávky a povinnosti poddaných voči zemepánovi do určitého pomeru s rozsahom pôdy, ktorú mal v úžitku. Urbár súčasne stanovil maximálnu hranicu feudálnej renty. Poddanské dávky a povinnosti sa určili jednotne pre celú krajinu. Pôda, ktorú poddaní využívali, sa v urbári delila na tzv. intravilán, "domový grunt", a extravilán, "chotárny grunt", teda polia a lúky. Urbárska regulácia upravovala poddanské pomery až do roku 1848, keď bolo poddanstvo zrušené.
Pôda, ktorú vlastnila šľachta, zemepáni sa rozdeľovala na dva druhy:
Panskú (dominikál), jej obrábanie zabezpečoval zemepán prostredníctvom poddaných.
Urbársku (rustikál), ktorá síce patrila tiež zemepánovi, ale bola poddaným daná do užívania bez právneho nároku na túto pôdu, ale so záväzkami plniť si urbárske povinnosti voči majiteľovi pôdy – odvádzať zemepánovi dane, poplatky formou peňazí, práce alebo naturálií. Poddaní užívali rustikál vo forme usadlostí alebo ich častí (Rustikál - časť šľachtickej pôdy, ktorá sa dostala do úžitku poddaných za odvádzanie rôznych druhov feudálnej renty.)
Od feudálneho zaťaženia bola urbárska pôda čiastočne oslobodená konštitučnými zákonmi z r. 1848. Urbársky patent z r. 1853 zrušil dovtedajší urbársky pomer, užívateľov pôdy vyhlásil za jej vlastníkov a určil podmienky vydeľovania bývalých urbárskych úžitkov zo zemepanských majetkov. Zákon z r. 1871 určoval rozlohu lesov a pasienkov pripadajúcich na jednu usadlosť. Vlastníci pridelenej pôdy zakladali na princípe spoluvlastníctva takzvané spolky bývalých urbarialistov, ktoré fungovali až do polovice 20. storočia.
Základom urbáru bola hospodárska usadlosť, ktorej rozsah bol presne určený pre každú obec podľa plochy urbárskej (rustikálnej) pôdy, pričom sa zohľadňoval počet hospodáriacich rodín. Usadlosť mala časti v intraviláne (dom, dvor a záhrada, záhumnie v dedine) a v extraviláne (role a lúky).
Na pastviny a lesy patrilo spoločné užívacie právo celej poddanskej obci. Tie sa nedelili, boli urbárnikom pridelené do spoločného, teda pomerného (nie individuálneho) užívania.
Urbárska pôda (rustikál) predstavovala základ každého chotára. Patrili k nej vnútorné stavebné pozemky (intravilán) a vonkajšie pozemky obce (extravilán), tvorené ornou pôdou a lúkami, prípadne vinicami. Lesy, ktoré poddaní už v predtereziánskom období využívali na získavanie dreva, zber lesných plodov a na pastvu na základe užívacieho práva, sa v urbárskej regulácii zahrnuli pod takzvané urbárske úžitky (benefície).
Po zákonnom zjednotení vzťahov medzi poddanými a zemepánmi (urbárska regulácia 1767) sa v úradných dokumentoch poddaní a želiari nazývali urbárskymi poddanými a pôda v ich užívaní urbárskou pôdou.
Zrušením poddanstva sa poddaní roľníci stali vlastníkmi urbárskej pôdy (ornej pôdy, lúk v extraviláne, pôdy v intraviláne). Čo sa týka lesov a pasienkov, poddaní v nich mali do zrušenia poddanstva iba úžitkové práva.
Na základe urbárskeho patentu z r. 1853 sa urbárskym poddaným začali vydeľovať časti zemepanských lesov a pasienkov, a to vo výške od dvoch do dvanástich jutár na jednu urbársku usadlosť (uhorské jutro=4 315,9 m2; viedenské jutro=5 7546 m2).
V záujme zachovania lesov vyšla r. 1871 úprava, podľa ktorej ostali spoločným majetkom a v r. 1894 bola navrhnutá organizačná forma tohto majetku.
Bývalej urbárskej obci sa odporúčalo, aby utvorila majoritný spolok. Spolky (rôzne názvy: urbariát, urbárske spoločenstvo, spolok bývalých urbarialistov, urbársky spolok; samosprávne spoločenstvo roľníkov s podielovým vlastníctvom na bývalých zemepanských majetkoch) vznikli vo väčšine obcí na Slovensku (a s veľkou pravdepodobnosťou aj v obci Hažlín), kde nedošlo k reálnemu rozdeleniu majetkov. Urbariát vlastnil obyčajne lesy, pasienky, príp. lúky, polia, často mal i spoločné staviská, napr. pastiereň, kolibu a plemenné zvieratá, obyčajne býka. Organizoval spoločné pasenie hospodárskych zvierat (pasienkový spolok), rozdeľovanie úžitkov lesa (lesný spolok) a i.
V období rokov 1945 – 1989 nastáva v samotnom pozemkovom práve, hlavne v súkromnom obhospodarovaní vlastníkmi úpadok, a úlohu obhospodarovateľa na seba preberá štát. Zákonný článok X/1913 bol zrušený zákonom SNR č. 81/1949 Zb. o úprave pomerov pasienkového majetku a zmenu v obhospodarovaní lesov priniesol zákon SNR č. 2/1958 Zb. o úprave pomerov spoločne obhospodarovaných lesov. Prijatím oboch zákonov došlo k zrušeniu pasienkových a lesných spoločenstiev a ich obhospodarovanie prešlo pod spoločnosť - štát. Vlastníctvo pasienkov k spoločným pasienkom prešlo do vlastníctva družstiev a spoluvlastníci sa ex lege stali členmi družstva, zatiaľ čo spoločné lesné pozemky boli odovzdané do obhospodarovania krajským správam lesov. Urbárske spoločnosti pôsobili na Slovensku do r. 1958, keď boli zákonom zrušené.
Po r. 1989 sa s reštitúciou pôvodných vlastníckych práv zákonne znovu upravujú i práva na poľnohospodársku i lesnú pôdu a urbárske spoločnosti sa obnovujú ako pozemkové spoločenstvá pod rôznymi názvami (napr. urbárske pozemkové spoločenstvo, lesné spoločenstvo, urbárske lesné a pasienkové pozemkové spoločenstvo atď.).
Činnosť týchto spoločenstiev bola obnovená aj napriek tomu, že neexistoval špeciálny zákon upravujúci ich postavenie, čo si vynútilo prijatie zákona č.181/1995 Z. z o pozemkových spoločenstvách, ktorý umožnil vznik, a hospodársku činnosť pozemkových spoločenstiev pri rešpektovaní základnej podmienky, ktorou je existencia spoločnej nedeliteľnej nehnuteľnosti. Neskôr bol tento zákon nahradený zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.
P.S.
Ak vlastníte akúkoľvek písomnú dokumentáciu o urbariáte v Hažlíne, prosím o jej zapožičanie na spracovanie histórie urbariátu v obci. Ďakujeme.